Ako ochrániť vzťah pred emočným násilím? 5 krokov pre nastavenie rešpektujúcich partnerských hraníc

Psychologička Denisa Moravčík Debrecká, ktorú môžete poznať aj z profilu Moderná psychológia, nám ukázala príklady každodenných situácií, ktoré môžu časom prekročiť neviditeľnú hranicu a prerásť do nebezpečných vzorcov správania. Zároveň radí, ako sa pripraviť na partnerskú debatu o nastavovaní vzájomných hraníc a na čo všetko pri nej myslieť.

Ľudia radi veria, že dobré veci sa stávajú dobrým ľuďom a zlé veci zlým ľuďom. V psychológii sa tomuto fenoménu prirodzenej obrany hovorí aj „hypotéza spravodlivého sveta“.

Nikto z nás však nemá automatickú imunitu pred nezdravým vzťahom, preto je dôležité pravidelne si vzťahy vyhodnocovať. Začať môžeme už pri týchto piatich bežných situáciách, ktoré sa môžu zdať nevinné, no ak niekomu z partnerov nevyhovujú a nenastaví si hranice, môžu prerásť do psychického násilia.

Akože nevinné alebo vtipné poznámky

Za otázkou „Toto si fakt obliekaš?“ je často vedomá (a niekedy nevedomá) snaha o kontrolu partnera či partnerky. Sexistické poznámky sú prejavom psychologického násilia – dokonca aj vtedy, keď sa ich autor snaží zachrániť výhovorkou, že veď išlo len o žart.

Žiarlivostné scény

Žiarlivosť je prirodzená, no každý ju vníma v inej škále – dôležité je, ako svoje prežívanie komunikujeme.

Partner alebo partnerka vám napíše, že z práce príde neskôr. Druhý vo vzťahu sa v tejto situácii cíti nepríjemne, a keď sa partner/ka objaví doma, začne sa obviňovanie. V skutočnosti má možno partner traumatické skúsenosti z predchádzajúcich vzťahov a snaží sa ich prekryť žiarlivostnou hádkou.

Jedným z riešení je partnerovi či partnerke citlivo vysvetliť, odkiaľ tieto pocity pramenia a aký spôsob ubezpečenia potrebujeme, aby sa neobjavovali. Obvinenia na základe dojmov, tráum z minulosti či vlastných neistôt a okamžité vyhrotenie situácie sú však varovným znakom, ktorý vychádza z potreby kontroly nad partnerom alebo partnerkou.

Časté spochybňovanie pri konfrontácii

Gaslighting je druh manipulatívneho nátlaku, pri ktorom sa ľudia snažia druhých spochybniť a vnútiť im dojem, že chyba je na ich strane.

Typickým príkladom je tvrdiť, že niečo, čo si obeť jasne pamätá (a často aj vie dokázať), tak naozaj nebolo a obviňovať partnera či partnerku z „prílišnej citlivosti“. Gaslighting je vo vzťahoch nebezpečný, pretože núti obeť pochybovať o svojom vlastnom vnímaní a prežívaní.

S domácimi prácami sa nepomáha

Delenie domácich prác má každá domácnosť nastavené po svojom. Mali by byť spoločnou zodpovednosťou a skvelou príležitosťou nastaviť si zdravé fungovanie a vzájomný rešpekt.

Muži, ktorí hovoria, že starostlivosť o domácnosť nie je ich úlohou, alebo prinajlepšom „občas pomôžu” a očakávajú chválospevy, vychádzajú zo stereotypných spoločenských očakávaní mužskosti a ženskosti. Ak vyrastali v prostredí, kde sa glorifikuje mužská dominancia, môžu sa cítiť ohrození, ak partnerka takéto nastavenie odmieta, a premietať svoju neistotu do napätia vo vzťahu.

Čo všetko sa deje v mysliach mužov, ktorí z vlastného strachu a neistoty vo vzťahoch ubližujú, si môžete prečítať na tomto odkaze.

Finančná sloboda

Aj nastavenie spoločného rozpočtu a prístupu k rodinným financiám môže vykazovať známky psychického násilia. Napríklad ak sa jeden z partnerov snaží sledovať a kontrolovať výdavky toho druhého (hlavne ak ide o ich vlastné peniaze) alebo partnerke odopiera peniaze na základné potreby počas materskej dovolenky.

O finančnom násilí môžeme hovoriť aj vtedy, ak jeden z partnerov zakazuje druhému pracovať, pretože „má predsa zostať doma s deťmi”, alebo študovať s cieľom získať lepšie pracovné príležitosti. Oba prípady vychádzajú zo snahy získať kontrolu nad partnerom či partnerkou cez finančnú závislosť, ktorá býva častou prekážkou odchodu z nezdravého vzťahu.

Nastavovanie hraníc v piatich praktických krokoch

Aj keď predošlé situácie môže zažiť ktokoľvek, pri vymedzovaní hraníc neexistuje správny vzorec. Každý pochádzame z iného prostredia, máme iný temperament, výchovu či mieru pohodlia. Je preto úplne v poriadku, že ľudia majú vo vzťahu rôzne nastavené vnímanie hraníc.

Niečo, čo je pre niekoho normálne, môže byť pre niekoho neprípustné. Niekomu neprekážajú neohlásené rodinné návštevy a pravidelné víkendy so svokrovcami, zatiaľ čo iní ľudia majú vo voľnom čase radi svoj pokoj a súkromie.

Vo vzťahu je preto kľúčové mať otvorenú myseľ a snažiť sa nájsť spôsob, ako konfliktné nastavenia zladiť. No nikdy by nemali ísť na úkor nášho vlastného psychického zdravia a pocitu bezpečnosti.

Vypočujte svoj vnútorný hlas

Hormonálne a psychologické zmeny nám na začiatku nového vzťahu nasadzujú pomyselné „ružové okuliare”. Doprajte si preto priestor na vzájomné spoznávanie, kým sa bezhlavo pustíte do záväzkov. Nepotláčajte intuíciu len preto, že vás baví prvotné iskrenie alebo si chcete vzťah udržať.

Naplánujte si, čo chcete povedať

Ak je pre vás náročné komunikovať sebavedome a priamo pomenovať svoje potreby, pripravte si vopred, čo chcete povedať. Plánovanie vám pomôže lepšie spoznať vlastné hodnoty alebo sa v nich utvrdiť. Do debaty sa nepúšťajte vo víre emócií, počkajte, kým vychladnete a budete vedieť komunikovať asertívne, aktívne, ale bez agresie.

Pomenujte pocity, ktoré vo vás spúšťa správanie partneraalebo partnerky

A používajte „ja“ výroky namiesto „ty“ výrokov. Ak sa vám nepáči, ako sa k vám partner/ka správa v spoločnosti, namiesto „Ty si hrozná/ý, stále ma len kritizuješ!“ môžete svoje potreby komunikovať aj takto: „Je pre mňa zraňujúce a ponižujúce, keď si zo mňa pred ostatnými stále uťahuješ. Ak ti na mne niečo prekáža, pobavme sa o tom spolu v súkromí.“

Vysvetľujte, ale neobhajujte sa

Je fér pomenovať, prečo máte svoje hranice nastavené, ale za svojím „nie“ si stojte. Napríklad: „Rád/Rada trávim čas s tebou, ale potrebujem tráviť čas aj so svojimi kamarátmi/kamarátkami, pretože je pre moje duševné zdravie dôležité zveľaďovať aj iné sociálne vzťahy.“

Nastavte následky nerešpektovania hraníc

Keď sa cítite nevypočuto, jasne pomenujte dôsledky opätovne prekračovanej hranice. Napríklad ak vám prekáža, že partner/ka pri hádkach kričí, môžete skúsiť povedať: „Ak znova začneš kričať, ukončím našu debatu a odídem z miestnosti, kým sa nebudeš so mnou rozprávať inak.“

Čo robiť, keď snaha o rešpektujúce hranice nevychádza?

Psychické násilie často vedie k bezmocnosti a pocitu, že nevieme sami nájsť cestu von. Vhodným riešením môže byť psychoterapeutická pomoc, ktorá vás naučí regulovať svoje pocity a dodá odvahu zdravo riešiť konflikty.

Ak sa napriek vašim snahám situácia vo vzťahu nezlepšuje alebo sa problémy zhoršujú, nikdy v tom nie ste osamote. A už vôbec to nie je vaša vina. Pomoc existuje vždy. Keď zlyhá okruh blízkych, môžete sa obrátiť na odborníkov a odborníčky na čísle 0800 212 212, ktorí sú 24/7 pripravení počúvať a pomôcť vám prekonať tieto ťažké chvíle. Hovory sú bezplatné a anonymné.