Emočné násilie existuje aj v neromantických vzťahoch.
11 príkladov, ako si nastaviť hranice v rodine aj práci
Preskúmali sme, čo sa deje v mysliach mužov, ktorí ubližujú a prinesli praktické rady, ako si nastaviť bezpečné hranice vo vzťahu. Emočné násilie, bohužiaľ, pozorujeme aj mimo romantických vzťahov. Manipuláciu, strach a bezmocnosť dokážu vyvolávať aj naše rodiny či pracovné kolektívy.
S psychologičkou Denisou Moravčík Debreckou, známou z profilu Moderná psychológia, tentokrát prinášame 11 príkladov, ktoré vám môžu poslúžiť pri nastavovaní bezpečných a rešpektujúcich hraníc v rodinnom kruhu, v práci či v partii.
Prvý krok je naučiť sa povedať sebavedomé nie
Každý má právo na pocit bezpečia a rešpekt od svojho okolia. Nastavovanie hraníc v akomkoľvek vzťahu a prostredí sa však vždy začína úctou k sebe. Potrebujeme si uvedomiť svoje hodnoty a potreby, ktoré nás udržiavajú v duševnej pohode. Dodajú nám sebavedomie komunikovať naše nastavenie okolitému svetu.
Ako si začať budovať sebavedomie?
Zdravé sebavedomie nie je samochvála. A neexistuje ani rýchle riešenie, ako si sebavedomie vybudovať. Na začiatok si skúste pomenovať svoje silné stránky, obklopiť sa podporujúcimi ľuďmi a vystavovať sa novým situáciám mimo svojej pohodlnej zóny.
Nebojte sa pochváliť svojimi úspechmi a nehanbite sa vynikať, v čom ste dobrí a dobré. Prospeje to vám aj vašim vzťahom. Za nízkym sebavedomím sa často skrýva správanie, ktoré zraňuje našich partnerov a partnerky, napríklad chronická žiarlivosť.
Sebavedomá komunikácia sa dá naučiť aj trénovať
Základom sebavedomej komunikácie je rovnováha: pri konfrontácii teda neskĺzavame ani do emočne nabitej agresivity, ale ani nepodliehame nátlakom druhej strany. Rešpektujeme osobu, s ktorou sa rozprávame, ale zároveň si pevne stojíme za svojimi hranicami.
Dobrou pomôckou je používať takzvané „ja výroky“. Asertívna verzia obvinenia „Ty stále len kričíš!“ môže znieť napríklad takto: „Cítim sa ponížene, keď sa so mnou rozprávaš takýmto tónom.“ Asertivita je schopnosť, ktorá sa zlepšuje pravidelným tréningom. Nekritizujte sa, ak nejaká situácia hneď nepôjde podľa vašich predstáv, a skúšajte ďalej. Každé asertívne „nie“ pridá váhu tomu ďalšiemu.
4 príklady, ako si nastaviť hranice v rodine
Míľnikom každého vzťahu je spoznávanie a budovanie vzťahov s partnerovou alebo partnerkinou rodinou. Každá rodina má svoje zaužívané vzorce správania, ktoré sa môžu líšiť od nášho nastavenia. Nastavovanie hraníc v rodinnom prostredí je citlivá záležitosť - nechceme nikoho uraziť.
Aj rodina si dokáže vzájomne ublížiť. Pevne nastavené hranice nám pomáhajú takýmto situáciám predchádzať, aj zmierňovať bolesť, ak nastanú. Príkladov, keď sa v rodinách prekračujú osobné hranice, existujú desiatky. Tu sú niektoré z nich:
kedy bude svadba alebo bábätko
Príklad, ako reagovať: „Chápem, že sa zaujímate o našu budúcnosť a tešíte sa na vnúčatá, ale tieto otázky pre nás vedia byť stresujúce. Rešpektujte, prosím, naše súkromie.“
Príklad, ako reagovať: „Zraňuje ma, keď komentujete moje telo, a otvára to traumy z minulosti, o ktorých zatiaľ nechcem hovoriť. Skúste sa, prosím, takýchto rečí zdržať, ak sa budú opakovať, nebudem sem tak často chodievať.“
Príklad, ako reagovať: „Úplne rozumiem, že vám na vašom dieťati záleží a chcete, aby žilo v zdravom a láskyplnom vzťahu. A práve preto si niektoré veci musíme vyriešiť sami dvaja, aby sme mohli spoločne rásť ako pár.“
Príklad, ako reagovať: „Veľmi rád/rada s vami trávim čas, ale niektoré dni potrebujem aj priestor pre seba, aby som načerpal/a energiu na zvládanie pracovných povinností.“
Ak ešte nemáte vybudovaný dostatočne dôverný vzťah na takúto konverzáciu, poproste partnera alebo partnerku, aby rodine tieto hranice citlivo odkomunikovali.
4 príklady, ako si nastaviť hranice v práci
Na pracovisku sa psychické násilie skrýva za diskrimináciu, zosmiešňovanie či nadmernú kontrolu. Zraňujúce pracovné prostredie často preniká aj do súkromia, kde nahlodáva sebavedomie a duševnú pohodu.
Predtým, ako prejdeme k niekoľkým ukážkam, treba spomenúť, že prvý krok k prevencii môžete urobiť vy a pomenovať nerešpektujúce správanie hneď pri prvom prejave. V prípade, že sa takéto situácie budú opakovať či zhoršovať, požiadajte o pomoc svojich nadriadených alebo sa obráťte na personálne oddelenie.
Príklad, ako reagovať: „Takéto poznámky sa vám možno zdajú vtipné, ale pre mňa vytvárajú pracovné prostredie, v ktorom sa necítim pohodlne a bezpečne.“
Príklad, ako reagovať: „Vždy ocením spätnú väzbu na svoju prácu, ale takéto osobné útoky nie sú konštruktívne a ničomu neprospievajú. Ak máte konkrétne body, ako môžem zlepšiť svoju prácu, rád/rada si ich vypočujem.“
Príklad, ako reagovať: „Ďakujem za záujem o moju prácu, pracuje sa mi lepšie, ak mám možnosť prevziať zodpovednosť a plniť si úlohy sám/sama. Ak máte pochybnosti o kvalite mojej práce, nastavme si konkrétne a merateľné ciele, podľa ktorých si ju môžeme spoločne vyhodnotiť po dokončení aktuálneho projektu.“
Príklad, ako reagovať: „Svoju pracovnú rolu som dostal/a na základe svojich skúseností a vedomostí. Keď ma vynechávate z projektových debát a rozhodnutí, znemožňujete mi plnohodnotne robiť prácu, za ktorú nesiem zodpovednosť.“
3 príklady, ako si nastaviť hranice v kamarátskych vzťahoch
Kamaráti a kamarátky sú ako rodina, ktorú si vyberáme. Svojim najbližším dokážeme veľa odpustiť a prižmúriť oči nad správaním, ktoré by sme od cudzích netolerovali. Patria k tomu aj prejavy emočného násilia, ktoré si skôr spájame s romantickými vzťahmi, no je rovnako dôležité vedieť si nastaviť bezpečné hranice aj v takýchto situáciách.
Príklad, ako reagovať: „Vieš, že som za každú srandu a viem vtipy aj rozdávať, aj prijímať. Na túto tému/poznámku mám však vyššiu citlivosť a necítim sa pohodlne, keď o nej so mnou vtipkuješ.“
Príklad, ako reagovať: „Nevnímam naše priateľstvo ako súťaž. Ubližuje mi, keď nás stále v niečom porovnávaš. Vytvára to medzi nami napätie a mám pocit, že sa ma vtedy pokúšaš znevažovať. Každý máme iné vnímanie úspechu a mrzí ma, keď od teba namiesto podpory a pochvaly dostávam znevažujúce komentáre.“
Príklad, ako reagovať: „Keď s tebou niekam nechcem/nemôžem ísť, nehovor mi, že sme skončili a že som zradca. Rešpektuj, prosím, moje právo na rozhodnutie. Vieš, že s tebou rád/rada trávim čas, ale keď vo mne pod nátlakom vyvolávaš pocity viny, necítim sa v našom kamarátstve rovnocenne.“
Čo robiť, keď snaha o rešpektujúce hranice nevychádza?
Psychické násilie často vedie k bezmocnosti a pocitu, že nevieme sami nájsť cestu von. Vhodným riešením môže byť psychoterapeutická pomoc, ktorá vás naučí regulovať svoje pocity a dodá odvahu zdravo riešiť konflikty.
Ak sa napriek vašim snahám situácia vo vzťahu nezlepšuje alebo sa problémy zhoršujú, nikdy v tom nie ste osamote. A už vôbec to nie je vaša vina. Pomoc existuje vždy. Keď zlyhá okruh blízkych, môžete sa obrátiť na odborníkov a odborníčky na čísle 0800 212 212, ktorí sú 24/7 pripravení počúvať a pomôcť vám prekonať tieto ťažké chvíle. Hovory sú bezplatné a anonymné.
.webp)
.webp)
